Keď Sára dočítala riadky: "... Keď si sa pýtala, babu mám, je to vážne..." rozbúchalo sa jej srdce. Ćítala si to stále a stále dokola a nechcela tomu veriť. Zadržiavala plač, aby nikto nič nezistil. Aj tak mu nemala písať, keď jej na to niekto príde, bude z toho malér. Naštvala sa, zavrela prehliadač a spustila hru. Nevedela sa sústrediť a do nikoho nevedela trafiť. Stále myslela len na tie slová, krútila sa jej z toho hlava. Nechápala to, veď si povedali, že toto leto počkajú a uvidia potom. Povedali si však aj, že ak do života toho druhého príde niekto iný, tak to nechajú tak, že voči sebe nemajú žiadne záväzky. Zavrela hru a začala mu písať. Snažila sa ho presvedčiť, aby sa k nej vrátil, aby ju neopúšťal. Vyliala si pred ním celú svoju dušu a on sa v ten deň už ani neozval.
V noci si predstavovala to najhoršie, čo môže byť. Predstavovala si ho s inou, ako leží vedľa neho v postely, ako kedysi ležala ona. Táto predstava ju bolela najviac. "Na moje miesto nastúpil niekto iný." Potom sa rozplakala a plakala celú noc.
Ráno si našla správu:"Včera som nebol doma, bol som u nej nebudem ti klamať." Znova ten hnusný pocit, keď vám ide vyskočiť srdce z hrude. Ešte pár pokusov o presviedčania, že možno možno to nie je pradva, ale aj tie boli márne. Potom to prijala. Povedala:"Dobre, kamaráti. Ja to zvládnem a budem ju rešpektovať." Zdalo sa, že je to naozaj tak, ale omyl bol pravdou. Na druhý deň sa pokúšala napísať mu ako kamarátka, nech jej o nej napíše, ako sa má, čo práca a tak ... Majl odoslala, ale na koniec ani to nezvládla. Pozrela na jeho konto na pokeci, zistila, čo zisitiť nechcela - je to naozaj pravda.
Sárina mierne paranodiná povaha tomu ešte pridala a z dátumov správ sa jej zdalo, že si s ňou začal, ešte keď spolu chodili. Priznala sa mu a vynadala mu. Ohradil sa, že ju nikdy nepodviedol a neoklamal. To bola pravda a Sára sa v dátumoch možno predsa len domotala. Ale bol s ňou v kontakte už dlhšie a musel predsa cítiť, že sa niečo deje nie ? Nevedela, čo ďalej. "Neviem, kedy a či ti ešte napíšem." Napísala mu, aj keď on predtým napísal, že aj napriek "haknutiu" jeho konta si s ňou písať chce. A viac nenapísal. Sára si povedala, že na to kašle, príliš ju to trápilo a nechcela na to myslieť. Čoskoro začne semester a potom už aj tak nebude mať čas. A možno aj zabudne. Skončí bakalára a možno pôjde do školy do zahraničia.
V noci si predstavovala to najhoršie, čo môže byť. Predstavovala si ho s inou, ako leží vedľa neho v postely, ako kedysi ležala ona. Táto predstava ju bolela najviac. "Na moje miesto nastúpil niekto iný." Potom sa rozplakala a plakala celú noc.
Ráno si našla správu:"Včera som nebol doma, bol som u nej nebudem ti klamať." Znova ten hnusný pocit, keď vám ide vyskočiť srdce z hrude. Ešte pár pokusov o presviedčania, že možno možno to nie je pradva, ale aj tie boli márne. Potom to prijala. Povedala:"Dobre, kamaráti. Ja to zvládnem a budem ju rešpektovať." Zdalo sa, že je to naozaj tak, ale omyl bol pravdou. Na druhý deň sa pokúšala napísať mu ako kamarátka, nech jej o nej napíše, ako sa má, čo práca a tak ... Majl odoslala, ale na koniec ani to nezvládla. Pozrela na jeho konto na pokeci, zistila, čo zisitiť nechcela - je to naozaj pravda.
Sárina mierne paranodiná povaha tomu ešte pridala a z dátumov správ sa jej zdalo, že si s ňou začal, ešte keď spolu chodili. Priznala sa mu a vynadala mu. Ohradil sa, že ju nikdy nepodviedol a neoklamal. To bola pravda a Sára sa v dátumoch možno predsa len domotala. Ale bol s ňou v kontakte už dlhšie a musel predsa cítiť, že sa niečo deje nie ? Nevedela, čo ďalej. "Neviem, kedy a či ti ešte napíšem." Napísala mu, aj keď on predtým napísal, že aj napriek "haknutiu" jeho konta si s ňou písať chce. A viac nenapísal. Sára si povedala, že na to kašle, príliš ju to trápilo a nechcela na to myslieť. Čoskoro začne semester a potom už aj tak nebude mať čas. A možno aj zabudne. Skončí bakalára a možno pôjde do školy do zahraničia.
Komentáre
Správne Sára,kašli na to..;)
Hmm...